Kto je kto vo faktoringu: faktor, klient (postupca/dodávateľ) a odberateľ (dlžník)

Faktoring stojí na vzťahu troch strán: firmy, ktorá dodáva tovar alebo služby, jej odberateľa a faktoringovej spoločnosti. Aby financovanie fungovalo hladko, oplatí sa vedieť, kto za čo zodpovedá. V tomto prehľade vysvetlíme roly faktora, klienta (postupcu) a odberateľa (dlžníka) a ukážeme, čo ktorá strana vo faktoringu zabezpečuje.

Kľúčové závery

• Vo faktoringu vystupujú tri strany: klient (postupca/dodávateľ), faktor a odberateľ (dlžník).
• Klient postupuje pohľadávky a zodpovedá za ich kvalitu – faktúry majú byť nesporné a doložené.
• Faktor poskytuje financovanie, spravuje pohľadávky, overuje bonitu a upomína platby.
• Odberateľovi sa mení iba platobné miesto; splatnosť a podmienky zostávajú rovnaké.
• Kto nesie riziko nezaplatenia, určuje typ produktu – regresný, alebo bezregresný faktoring.
• Rozložené portfólio stabilných odberateľov zvyšuje vhodnosť obchodu na faktoring.

Tri strany jedného vzťahu

Vo faktoringu vždy vystupujú tri subjekty. Klient (odborne postupca, v praxi dodávateľ) je firma, ktorá predáva tovar alebo poskytuje služby s odloženou splatnosťou a postupuje svoje pohľadávky faktoringovej spoločnosti. Faktor je poskytovateľ financovania, ktorý oproti postúpenej faktúre vypláca preddavok a preberá administratívu pohľadávok. Odberateľ (dlžník) je zákazník klienta, ktorý za dodané plnenie platí – odteraz už však na účet faktora.

Toto rozdelenie rolí je jadrom celého vzťahu. Klient získa rýchlejší prístup k peniazom, obvykle do  24 hodín, faktor spravuje pohľadávky a odberateľovi zostáva bežná lehota splatnosti. Rozdiel medzi  faktoringom a ďalšími nástrojmi približuje článok o tom, ako faktoring zapadá medzi zdroje financovania.

Klient (postupca/dodávateľ): čo robí a za čo zodpovedá

Klient je motorom celej transakcie. Aby mohol faktoring využívať, musí predávať svoje tovar, alebo služby s odloženou splatnosťou, mať rozložené portfólio stabilných odberateľov a zmluvy, ktoré nezakazujú postúpenie pohľadávky (cesiu). Práve splnenie týchto podmienok rozhoduje o vhodnosti obchodu na faktoring. Rovnako tak by to mali byť viac pravidelní zákazníci.

Zodpovednosť klienta sa týka predovšetkým kvality postupovaných faktúr. Pohľadávka by mala byť nesporná, doložená dodaním tovaru alebo služby a bez možnosti proti zápočtu. Klient tiež informuje odberateľa o zmene platobného miesta. Vďaka tomu, že peniaze z faktúr prichádzajú skôr, dokáže firma lepšie riadiť svoje cash flow a plánovať prevádzku.

Veľmi dôležité je si uvedomiť, že pohľadávka môže byť financovaná až keď je služba, alebo tovar dodaný. Takže zálohové faktúry, či iné formy predfaktúr nie je možné financovať prostredníctvom faktoringu.

Faktor: čo zabezpečuje faktoringová spoločnosť

Faktor poskytuje klientovi likviditu – zvyčajne vyplatí preddavok, až do výšky 90% krátko po predložení faktúry a zvyšok doplatí klientovi po úhrade od odberateľa. Okrem financovania však preberá aj prácu, ktorú by inak robila účtáreň dodávateľa: overuje bonitu odberateľov, monitoruje a spravuje pohľadávky a upomína oneskorené platby. Práve toto overenie si bonity odberateľa môže byť najmä vo vzťahu k zahraničným odberateľom veľmi dôležité. Rovnako tak faktor v prípade bezregresného faktoringu chce vidieť kompletnú zmluvnú dokumentáciu, aby predišiel prípadným reklamáciám, či iným nedorozumeniam spôsobených rozporom v zmluvnej dokumentácii. 

Následne podľa zvoleného produktu môže faktor prevziať aj riziko nezaplatenia na seba. Pri regresnom faktoringu zostáva riziko na strane klienta, pri bezregresnom faktoringu riziko platobnej neschopnosti odberateľa preberá faktor.

Odberateľ (dlžník): rola zákazníka

Odberateľ je koncový zákazník, ktorý za dodaný tovar alebo službu platí. Po uzavretí faktoringovej zmluvy sa pre neho mení jediná vec – faktúru uhrádza na účet faktora, nie priamo dodávateľovi. Splatnosť a obchodné podmienky zostávajú rovnaké.

Práve spoľahlivosť a bonita odberateľov rozhoduje o tom, či a za akých podmienok možno pohľadávky financovať. Rozložené portfólio stabilných odberateľov je pre faktoring ideálnou východiskovou situáciou.

Kto nesie riziko: regres verzus bezregres

Kľúčovou otázkou pri delení zodpovednosti je, kto ponesie stratu, ak odberateľ nezaplatí. Závisí to od typu produktu. Regresný variant ponecháva riziko na klientovi, kým bezregresný ho prenáša na faktora.

Voľba medzi nimi závisí od štruktúry odberateľov, odvetvia a od toho, akú mieru rizika je firma ochotná niesť sama. Podrobnosti k obom aj k ďalším častým otázkam nájdete v prehľade často kladených otázok o faktoringu.